Myslím, že s čistým svedomím môžeme tvrdiť, že na káve závislí nie sme. Naozaj? Tak sa pozrime na niekoľko prejavov typického kávičkára.
Tak ma bolí hlava, ešte som si dnes nedal kávu
S týmto tvrdením sa snáď stretávame najčastejšie. Okolo nás pobehuje nervózny človek, pozerá na hodinky a čaká na vytúženú prestávku. Pretože už nedokáže pracovať, musí si totiž dať svoju pravidelnú kávu. Strašne ho bolí hlava, je unavený, rozbitý, ale hlavne určite nie závislý na káve.
Nemôžem si dať prestávku od práce, pretože už som mal kávu
Pre niektorých ľudí je káva znakom prestávky. Pokiaľ už mali svoju dennú kávu, nedokážu si od práce oddýchnuť, pretože už predsa mali kávu. Tiež zaujímavý prístup v životu. Ale hlavne ku káve. Káva ako výhovorka a utíšenie vlastného svedomia, že mám nárok na prestávku, ale zároveň výčitka, pokiaľ som kávu už mal a som stále unavený.
Čo teda káva naozaj spôsobuje?
Existuje veľa štúdií, ktoré sa zaoberajú vplyvom kávy na organizmus človeka. Niektorí tvrdia, že káva je zdravá pre ľudí so srdcovo-cievnymi problémami. Niektorí zas tvrdia že káva je škodlivá a rakovinotvorná. K týmto tvrdeniam sa vyjadrovať nebudeme, to necháme na vedcov. Nám stačí, že vidíme skutočný vplyv kávy na životný štýl človeka. A to je závislosť. Nemusí to byť závislosť fyziologická, teda že by bolo vedecky dokázané, že káva spôsobuje závislosť organizmu. Ale ide o to, že ľudia sa na jej užívanie a pitie naviažu. A táto psychologická závislosť je najčastejším a možno aj najväčším problémom kávičkárov a samotného pitia kávy.
Takže keď sa najbližšie budeme opäť hádať so svojimi kolegami v práci na tému piť či nepiť kávu, zoberme do úvahy aj tieto argumenty. Pretože káva je vo svojej podstate vlastne len káva. Závislosť na nej si v prvom rade vytvárame sami utišovaním svojho vlastného svedomia, alebo naším výberom spôsobu života.