Ak si niekto myslí, že je zbytočná a možno ju jednoducho vynechávať, určite to nie je pravda. Je jedinečná a dá sa považovať najmä za jeden z najlepšie rozpoznateľných, ale aj zapamätateľných znakov, pri rozlišovaní krajín od seba navzájom alebo medzi ľuďmi.

• Je unikátna –každý štát, národ, vo všeobecnosti aj kontinent sa odlišuje nejakými spôsobmi od iných. Odlišujú sa od seba veľkým množstvom vecí a to nás robí všetkých rozpoznateľnými. Okrem toho, že každý štát má svoju vlastnú vlajku, hymnu, jazyk, niektoré aj platidlo, azda najrozmanitejšie rozdiely medzi nami robí náš spôsob života a tradície, ktoré v určitej zemi prevládajú.
• Učí nás –učenie je podstatou života. To znamená, že ho treba praktikovať po celý náš život. V škôlke sa učíme základným povinnostiam a potrebám a ako ich dodržiavať, na základnej škole základným znakom jazyka – písaniu a čítaniu, na strednej sa začíname špecializovať na oblasť, ktorá je nám najbližšia a na vysokej si už ideme sebavedomo za svojim cieľom. Týmto všetkým však učenie nekončí. Po tom, ale aj medzi tým je tu stále najsilnejší a najprísnejší učiteľ, ktorý nás učí žiť – je to život. Aj odlišné tradície a spôsoby v iných kútoch zemi nás učia byť tolerantnými a robiť všetko najlepšie ako sa len dá.

• Je krásna – aký by bol výsledok, keby zlejeme všetky kultúry sveta do jedného gulášu? Bol by veľmi chaotický. Sú výnimočné najmä tým, že od seba jednotlivcov a skupiny odlišujú – nie v zlom zmysle, ale v tom najlepšom a najkrajšom. Mať svoje zásady a princípy nie je zlé, ak ich má istá skupina ľudí, dokážu spolu žiť v miery a s úsmevom na perách. Ak sa však všetci národy a ich tradície spoja do jednej neidentifikovateľnej formy, môžu nastať nie len obrovské zmätky, ale aj nepokoje, výtržníctvo, oveľa väčšie nezhody a boje.

Svoje tradície si treba chrániť, robia nás výnimočnými a pomáhajú nám udržiavať vo svete mier.